31. 3. 2009

Tondra súhlasí s odlukou cirkvi od štátu

Tlačová správa Spoločnosti Prometheus

Žilina, 1.4. 2009

V utorok sa stretli na rokovaniach v Žiline zástupcovia Spoločnosti Prometheus a predstavitelia Konferencie biskupov Slovenska. Za Spoločnosť Prometheus viedol rokovania jej predseda PhDr. Roman Hradecký a za biskupskú konferenciu spišský diecézny biskup Mons. František Tondra. Hlavným bodom rozhovorov bola otázka odluky cirkvi od štátu, ktorú požaduje Spoločnosť Prometheus.

Obe strany sa zhodli na tom, že odluka je potrebná a nevyhnutná. Zástupcovia cirkvi však žiadali Spoločnosť Prometheus aby ustúpila z požiadavky realizovať odluku ešte do konca funkčného obdobia súčasnej vlády Róberta Fica. Cirkev podľa jej predstaviteľov nie je ešte pripravená na takúto „perestrojku“ ale robí všetky kroky k tomu, aby k odluke došlo najneskôr do roku 2015.

Podľa vyjadrenia jedného z účastníkov stretnutia cirkev na Slovensku údajne nepodporuje pápeža v jeho ťažení proti používaniu kondómov a pripravuje k tomu vlastné vyhlásenie. Spoločnosť Prometheus po skončení oficiálnych rokovaní deklarovala ochotu uznať historickú existenciu Ježiša Krista, nakoľko to potvrdzujú aj interné výskumy Spoločnosti Prometheus.

Rokovania sa uskutočnili v priateľskej atmosfére a účastníci na záver schválili harmonogram pravidelného stretávania oboch zúčastnených strán do roku 2015.

11. 3. 2009

Náboženské obcikávanie územia

Jednou z inštinktívnych potrieb v živočíšnej ríši je značene územia. Napríklad taký psík sa vyciká na viacerých miestach pozemku, ktorý považuje za svoj a ak do tohto územia vkročí niekto cudzí, bude na neho vedený útok s cieľom podriadiť si ho, alebo z územia vytlačiť. Ľudia však po odpútaní zo zvieracej ríše našli vhodnejšie metódy, ktoré nahradili intenzívne telesné pachy aj preto, že v evolučnom procese stratili schopnosť identifikovať čuchom svoj vlastný smrad. Najznámejšia metóda je postavenie plota. Štáty v tejto súvislosti inštinktívne značia svoje územia vytýčením hraníc.

RKC prešťala všetkých– používa kríže, ktoré sú univerzálne. Môžu byť nástrojom obrany, či útoku, symbolom lásky aj výstrahy, ale predovšetkým nahradili primitívny spôsob značenia územia obcikaním. Je to skutočne výborná metóda a cirkev ju využíva prebohato. Veď uznajte, akým močom by sa značilo územie cirkvi a keby sa aj našiel vhodný nebolo by to nič platné, ľudský čuch je mizerný a napríklad taký mohamedán by určite nerozoznal, že sa nachádza na mieste obcikanom rímskokatolíckou cirkvou.

Preto sa začali (predovšetkým v súčasnosti) stavať kríže nevídaných rozmerov. Akoby o preteky, kto a kde postaví väčší – trochu to pripomína chlapčenské súboje o to, kto ho má väčší ... ale to je už o inom inštinkte. Nuž a tak vám dnes môžu postaviť krížisko ako svet v meste, ale všetci a všade ho aj tak neuvidia – nezacítia pach cirkvi. Preto sa kríže sťahujú na kopce a končiare hôr. Keď sa postaví takýto kríž nad mestom hneď je každému jasné, kto je tu pánom. Ak ste žid, ateista, alebo hoci budhista, kríž nad mestom vám jasne hovorí, že ste na území, ktoré si obcikala cirkev svätá katolícka a vy sa máte podriadiť ak tu nechcete byť trpený ako votrelec.

Tak Vám pánboh pomáhaj.

Em Twein

1. 3. 2009

Humanisti v slovenských médiách

Uplynulé dni sa na humanistov, ateistov, agnostikov a vôbec ľudí bez osobného vzťahu k náboženstvu trochu akoby usmialo šťastie a zosypali netradičné informácie, ktoré narušili obvyklý prúd politických, bulvárnych, tragických a samozrejme náboženských tém. Do dvoch celoslovenských médií sa dostala aj téma ateizmus a humanizmus.

V časopise Žurnál dostala priestor téma ateizmus a slovenskí ateisti. Ak nebudeme myslieť na to, že text bol doplnený veľkými fotografiami a v úvode témy dokonca na celé dve strany, musíme ako ateisti povedať „pánboh zaplať“ aj za tých päť strán a snahu opísať veci objektíve, čo je zásluha autora článku Mariána Repu, ale treba povedať, že aj propagátora myšlienok humanizmu Rastislava Škodu s ktorým autor urobil rozhovor o živote ateistov na Slovenku.

V týždenníku Slovo zas „dostal slovo“ Eduard Chmelár a na neveľkom priestore, ale dokonca na pokračovanie obhajuje humanistov. V deviatom čísle Slova, v treťom pokračovaní s názvom Radosť svetáka hovorí o tom, že „skutočne sekulárny postoj by sa nemal vyčerpávať v ustavičnom boji s teizmom (i keď to neznamená, že bude ľahostajný k náboženským bludom)“. Sú to „sväté slová“ od človeka, ktorý sa „nepovažuje sa za vysloveného ateistu“ ako sa sám priznal na svojom blogu, ktorý uzavrel koncom minulého roka s uvedením presvedčivých argumentov, prečo to nemá zmysel, aj keď si myslíme, že je to škoda.

Tak si teda budeme pamätať dve slovenské periodiká, ktoré sa neboja dať priestor téme, ktorá by u nás mala byť okrajovou, i keď v skutočnosti nie je, napriek tomu, že mnohí, najmä cirkevní predstavitelia by si to želali. Dúfajme, že v budúcnosti bude podobných článkov a textov viac. Dúfajme, že i ďalšie nezávislé slovenské média dajú v budúcnosti priestor slovenským humanistom, ateistom, a iným, ktorí budú hovoriť o tom ...istom – o tom, že život človeka má zmysel, že človek je morálnym „zvieraťom“ aj bez nutnosti viery v bohov.