20. 12. 2009

Aká je VAŠA životná filozofia, priatelia?

V Ostrave zamrzli traja bezdomovci. Už je to opäť tu a to zima ešte ani poriadne nezačala! Nuž, nie sme v Afrike aby u nás zomierali ľudia od smädu. Sme na severe a je prirodzené, že tu býva mráz. Máme slobodu a demokraciu, každý môže byť milionárom, ministrom, podnikateľom študentom, učiteľom alebo bezdomovcom. Môžeme si slobodne zvoliť. Tí traja sa rozhodli byť bezdomovcami nuž splnili si svoj sen a teraz sa splnila vôľa božia a už sú v ...

Nedávno sme sa mohli dočítať v nezávislej tlači o jednom priateľskom vzťahu, nič bulvárne, seriózna informácia o tom ako sa manželka francúzskeho prezidenta spriatelila s bezdomovcom. Občas sa sním stretne a porozprávajú si o hudbe a literatúre. Medzi pani Carlou a Denisom je akési intelektuálne puto. Ona a bezdomovec – ona v kategórii milionárov, on slobodne žije na ulici. V slobodnom svete si každý žije slobodne a navzájom si neprekážajú.

Priatelia radím vám zvoľte si správnu životnú filozofiu, zmysluplný spôsob existencie. Ak chcete môžete byť aj bezdomovcom. Nemyslite si, že je to niečo podradné. Je to životná filozofia rovnako, ako byť depešákom alebo budhistom. Neverte neprajníkom a pohrobkom komunizmu, ktorí kritizujú, že v našej demokratickej a slobodnej spoločnosti existujú bezdomovci. Jednoducho odmietajú pochopiť, že ich totalitné predstavy niektorí ľudia neakceptujú a chcú sa realizovať na ulici.

Mimochodom pani prezidentova je z demokratickej krajiny a tá má pre bezdomovcov pochopenie. Hovorila o Denisovi ako o svojom priateľovi aj v televízii. Denník Le Parisien jej ponúkol, že bezdomovca na zimu ubytujú v hoteli. "Nikdy by nesúhlasil s tým, že by mal opustiť ulicu," uviedla. Ľudia by sa podľa nej nemali o bezdomovcov starať a zachraňovať ich proti ich vôli, musia rešpektovať ich voľbu.

Ľudia, nikoho si nevšímajte, na nikoho neberte ohľad, starajte sa len sami o seba, lebo každý je svojho šťastia strojcom tak prečo mu prekážať v realizovaní jeho predstavy šťastia.

Šťastné a veselé Vianoce, veď aj život pod mostom je krásny keď žijeme v slobodnej krajine.

Em Twein

5. 12. 2009

Kostoly a krčmy – kultúrne stánky: minulosť a budúcnosť

Kostoly a krčmy sa stali akousi nerozlučnou kultúrno-spoločnenskou inštitúciou a historicky i v súčasnosti koexistujú spravidla vedľa seba. Nie je pri tom ale celkom jasné pre koho z tejto dvojice je existencia toho druhého prospešnejšia, či krčma kostolu, alebo kostol krčme. Jedno je isté, že dosahujú spolu väčší synergický efekt.

Po revolúcií v Rusku, v rámci boja proti náboženstvu boli mnohé kostoly zrúcané, ponechané napospas prírodným živlom, alebo sa začali využívať napríklad ako sklady pre poľnohospodárstvo. Najvyšším stupňom ich využitia v oblasti kultúry bola ich premena na múzea a sprievodcovia v nich na úvod obvykle hovorili: Tento kostol bol po revolúcií na želanie robotníckej triedy prebudovaný na toto krásne múzeum...

Po „revolúcií“ u nás sa veci vyvíjali inakšie. Začali sa stavať nové kostoly, reštaurovať dokonca aj niektoré zrúcaniny za ktoré nemohol komunizmus ale samotná cirkev, ktorá ich ignorovala už pred komunizmom. Tam kde kostol nebol a počet ovečiek nestačil financovanie stavby veľkého kostola nastúpila iná premena, ako fénix z popola dočasne povstali nové „kostoly“ z garáži na hasičskú techniku alebo boli využité iné „nepotrebné“ objekty.

Na Západe nemali ani komunizmus ani nežnú revolúciu ale podobne ako po tej ruskej aj oni začali v nedávnej, či vzdialenejšej minulosti prebudovávať kostoly. V mnohých prípadoch skončila synergia v neprospech kostola. Keď už cirkev nebola schopná udržať ho v chode, premenil sa veru v mnohých prípadoch na krčmu. Pravda nie len takú obyčajnú, ale často fajnovú, vyššej cenovej skupiny, ktorá ponúka skvelé služby v skvelom prostredí.

A tak by si ani ateisti na Slovensku nemali zúfať, až raz budeme mať taký rozvinutý kapitalizmus, ako v Západnom svete, aj tie naše pekné kostoly budú pripravené na svoju skvelú premenu. Zatiaľ, na inšpiráciu pre fajnšmekrov i projektantov, na ktorých táto úloha v budúcnosti čaká, ponúkame niekoľko internetových prepojení na krčmy v kostole. Niektoré môžu poslúžiť napríklad ako tip pri vašej najbližšej dovolenke. Nuž pokochajte sa:

The Old church, restaurant & bar / The church, caffe, bar, restaurant, Club, Tourist atraction / Church, music, food, booze / The church, bar & restaurant / The church restaurant, The Belfry / a ešte jeden The church, bar & restaurant.

Nuž, nazdravie bratia v Kristu, vy ktorí nepotrebujete Boha i vy veriaci najrozmanitejších náboženstiev, cirkví a siekt, dovidenia v nejakej skvelej kostolo-krčme, kde sa na vás nebude mračiť žiadny vypasený a lenivý pánko, ktorý sa rozhodol živiť šírením báchoriek o milom a všadeprítomnom... a budú tam možno tancovať dlhonohé krásavice.

Em Twein

18. 11. 2009

Hranice náboženskej „tolerancie“

Židovský rabín Jicak Šapiro si myslí, že Židia môžu beztrestne zabíjať nežidov, ktorí predstavujú hrozbu pre Izrael, informuje o tom internetová stránke Haaretz.com.

Len pár týždňov po tom, čo zatkli údajného židovského teroristu Jakova Teitela, vychádza kniha rabína zo Západného brehu Jordánu, kde sa píše, že Židia majú dovolené zabíjať ne-Židov, ohrozujúcich Izrael.

Rabín Jicak Šapiro, šéf ješiva Od Josef Chai v osídlení Jichár, vydal v pondelok knihu pod názvom "Kráľov Toráh", kde píše, že dokonca aj ženy a deti možno zabíjať, ak predstavujú hrozbu pre krajinu. "Keď zabijeme ne-Žida, ktorý zhrešil alebo porušil jedno zo siedmich prikázaní - keďže my si tie prikázania ctíme - na takej vražde nie je nič zlé.

Niekoľko popredných rabínov - vrátane rabína Jicaka Ginzburga a rabína Jakova Josefa - medzitým už odporučilo knihu svojim študentom a stúpencom.

Zdroj:
Haaretz: "West Bank rabbi: Jews can kill Gentiles who threaten Israel"

Naša poznámka:
Uverejnenie tohto textu môže byť pre niekoho, kto chce manipulovať verejnú mienku, dôvodom na obvinenie z antisemitizmu. Kto však pozorne prečíta túto informáciu a pochopí jej obsah, ten vie, že článok je len ďalšou z ukážok náboženskej „tolerancie“ a v tomto prípade sa židovský fundamentalizmus nelíši od ostatných náboženstiev. To je aj dôvod prečo sme informáciu zaradili do nášho blogu.

10. 11. 2009

Zomrel významný fyzik a humanista V. L. Ginzburg

8. Novembra 2009, vo veku 94 rokov, zomrel po dlhej nemoci Vitalij Lazarevič Ginzburg, významný ruský fyzik, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku, ktorú mu udelili v roku 2003 za výsledky vo výskume supravodivosti - významný objav v kvantovej fyzike - správania hmoty pri extrémne nízkych teplotách.

Rusko v ňom stráca významného vedca, ktorý bol označovaný za jedného z mála univerzálnych fyzikov. Bol zároveň neúnavným organizátorom, pedagógom a aktívnym občanom až do posledných dní svojho života, ktorý dokázal priamo a otvorene vyjadrovať svoje názory i na tie najháklivejšie spoločenské témy.

Som materialista a ateista, som prívržencom demokracie, demokracie a ešte raz demokracie. Čo sa týka profesionálnych otázok, na to dáva odpoveď Nobelova cena. - povedal o sebe v jednom z nedávnych rozhovorov pre média.

Humanisti, materialisti a ateisti, a nie len v Rusku, strácajú v Ginzburgovi významného bojovníka proti klerikalizmu, ktorý sa dokázal otvorene postaviť proti zavádzaniu náboženstva do škôl. Súčasne bol neúprosným kritikom pavied a šarlatánstva a obhajcom racionálneho myslenia a vedy.

Spoločnosť Prometheus so zármutkom prijala správu o smrti tohto veľkého vedca a humanistu, ktorého myšlienky si vysoko ceníme a sú inšpirujúce i pre členov našej spoločnosti, humanistov na Slovensku.

Pre tých, ktorí sa zaujímajú o názory V. L. Ginzburga odporúčame prečítať niektoré jeho vyjadrenia v článkoch: V škole sa nesmie učiť to, čo protirečí súčasnej vede, Náboženstvo a veda - rozum a viera. Informáciu o Ginzburgovi zverejnila aj slovenská tlač a oficiálnu informáciu aj so stručným životopisom nájdete na stránke ruských humanistov.

Odporúčame tiež knihu Adama Romana a Rastislava škodu (vyd.) Antológia moderného ateizmu (2005) v ktorej je preklad Ginzburgovho podnetného článku „Náboženstvo a veda – rozum a viera“.

4. 11. 2009

Ďalšia morová rana kreacionistom

Vedci objavili chýbajúci medzičlánok vo vývoji človeka. Táto Informácia bola zverejnená v špeciálnom vydaní časopisu Science koncom októbra 2009. Dozvedeli sme sa, že našou prababičkou bola Ardi a žila takmer pred 4,5 miliónmi rokov. Tento objav sa v paleontológii považuje za jeden z najvýznamnejších a jeho význam spočíva aj v tom, že vyplnil medzeru a stal sa chýbajúcim medzičlánkom vo vývoji človeka. Pre tých, ktorí radi spochybňujú vedecký výskum a jeho výsledky treba dodať, že pod túto informáciu sa podpísalo 47 vedcov z rôznych krajín sveta.

Podľa vykonanej rekonštrukcie nájdených pozostatkov bola Ardi vysoká 120 centimetrov a vážila 50 kilogramov, chodila vzpriamene, ale skvelo mohla liezť po stromoch. Pozostatky boli nájdené v Etiópii, pomerne neďaleko od hlavného mesta Addis Abeba. Podľa vedcov žila Ardi so svojimi príbuznými v lesoch a v skupinách. Územie, ktoré obývala bolo chladnejšie a vlhkejšie ako v súčasnosti.

Aj keď tomuto objavu nevenovali naše média až takú pozornosť, akú zvyknú venovať tomu, keď sa v niektorom kúte našej malej krajiny pobijú dvaja pripití spoluobčania, predsa len neunikol ich pozornosti. Rozsiahlejšie články si môžete prečítať na stránkach Pravdy aj SME. Pre jazykovo zdatnejších odkazujeme na internetovú stránku Science kde sa nachádza i video o analýze Ardipithecus ramidus, ako sa náš najstarší známy predok nazýva v odbornej terminológií.

Kondolujeme slovenským i svetovým odborníkom na spochybňovanie evolučnej teórie, ktorá týmto bola opäť potvrdená a želáme im veľa úspechov pri tvorivom hľadaní nových argumentov, nakoľko doterajší o neexistujúcom medzičlánku vo vývoji človeka je už nepoužiteľný. Pri tejto príležitosti môžeme zároveň poznamenať, že kreacionistov postihla ďalšia morová rana. Tak ako boh medzier je neobhájiteľný, tak ani medzery vo výskume vývoja prírody nikdy nemôžu byť dôkazom na podporu kreacionizmu proti vede.

1. 11. 2009

Zle preložená Biblia - Boh nestvoril svet!

Perestrojka cirkvi je nevyhnutná! Už len na Slovensku sa snáď veriaci a cirkev pridržiavajú tradičných tvrdení o neomylnosti Biblie, stvorení človeka kresťanským bohom a ďalších mýtov, ktoré sú v súčasnosti ďalej neudržateľné.

Pred časom Ján P. II. Zasadil úder kreacionistom aj vlastnej cirkvi, hovoriac futbalovým žargónom „strelil gól do vlastnej bránky“, keď musel uznať neodškriepiteľný fakt, že Darwinova evolučná teória nie je len teória ale dokázaná skutočnosť.

Najnovšie prišiel úder prišiel od iného veriaceho človeka, autority ktorá je uznávaná aj v náboženských kruhoch. Profesorka Ellen van Woldeová z Holandska tvrdí, že prvá veta Genesis „na počiatku stvoril Boh nebo a zem“ je zle preložená z hebrejčiny!

Podľa Woldeovej hebrejské sloveso „bara“, ktoré sa používa v prvej vete Genesis, neznamená „vytvoriť“, ale „priestorovo oddeliť“. Prvá veta Genesis by teda mala znieť „na počiatku Boh oddelil nebo od zeme“.

Woldeová je uznávanou znalkyňou Starého zákona a ako veriaca priznáva, že to otriaslo aj ňou samotnou. Hovorca Univerzty v ktorej Woldeová pracuje povedal, že nový preklad je kompletnou rošádou príbehu o stvorení.

Preklad Woldeovej vyvolal už búrlivé reakcie, ale apologéti kresťanstva a Biblie už majú argumenty typu: Tento preklad vôbec nie je dôkazom, že boh neexistuje, aký použil vo svojom článku George Pitcher z Telegraph Media. Možno má pravdu, ale treba priznať, že tento preklad zmenil takzvané Božie slovo na obyčajný mýtus, aký môžeme čítať u starých Grékov alebo Rimanov.

Ako je však známe, ľudia často radšej strkajú hlavu do piesku, než by mali uznať do oči bijúcu pravdu. V náboženskom prostredí je to ešte vypuklejšie a v prípade príchodu Krista na zem by tento určite nebol pred náboženskou hierarchiou schopný obhájiť svoju autenticitu. Napríklad ak by sa pokúsil obhájiť svoje pôvodné učenie, ktoré je údajne opísané v Novom zákone povedzme napríklad v takej ošemetnej veci ako je vzťah cirkvi k majetku. Ale nakoľko sú to všetko mýty, nič podobné reálne nehrozí.

22. 10. 2009

Švédski luteráni povedali áno pre manželstvá párov s rovnakým pohlavím

Švédski luteráni - Najväčšia Švédska cirkev, (hlási sa k nej 74 % Švédov) schválila sobáše medzi pármi rovnakého pohlavia. Toto rozhodnutie bolo schválené v cirkevnej synode, kde za povolenie týchto sobášov hlasovalo vo štvrtok 21. 10. 2009 celkom 176 z 249 hlasujúcich členov. Švédsko sa tak stalo jednou z prvých krajín, v ktorej sa vykonávajú sobáše medzi pármi rovnakého pohlavia v najväčšej cirkvi v krajine. Rozhodnutie prišlo len tri dni po 30. výročí od dátumu, odkedy vo Švédsku prestala byť homosexualita považovaná za nemoc.

Je len prirodzené, že sa toto rozhodnutie nepáči menšinovým cirkvám vo Švédsku, medzi ktoré patrí aj katolícka cirkev. Vikár Fredrik Emanuelson z katolíckej cirkvi a otec Misha Jaksic, koordinátor rodiny pravoslávnych cirkví v kresťanskej rade Švédska, v spoločnom vyhlásení označili toto rozhodnutie za krok späť, ktorý bude mať negatívny dopad na názory na manželstvo nie len v kresťanskej tradícií ale aj v ostatných veľkých svetových náboženstvách.

Súčasné cirkevné postupy pri sobášení sa budú musieť čiastočne modifikovať. Napríklad pri sobášení páru rovnakého pohlavia budú slová „muž a žena“ nahradené slovami „plnoprávni manželia“. Mala by sa tiež v určitom zmysle zachovať sloboda svedomia, (Áno, sloboda svedomia v cirkvi!) čo znamená, že individuálny pastor by mal mať možnosť odmietnuť vykonávať obrady pre páry s rovnakým pohlavím.

Z tohto všetkého je však zrejme, že trendy vo svete postupne prevalcujú skostnatenú katolícku cirkev aj s jej „tradíciami“. Ako je všeobecne známe príklady priťahujú a tak po krajinách ako Holandsko, Belgicko, Španielsko a Nórsko, kde môžu uzavrieť oficiálne sobáš páry rovnakého pohlavia, budú postupne pribúdať aj ďalšie krajiny. Podobné zákony sa pripravujú v Juhoafrickej republike, Kanade a štyroch amerických štátoch. V každom prípade však je príklad Švédskych luteránov svetlým príkladom medzi cirkvami. Je to výzva aj pre slovenských zákonodarcov. Od Slovenskej katolíckej cirkvi totiž takéto salto mortále nemožno očakávať ani pri veľkej naivite alebo obrovskom optimizme.

Celibát – utajená sexualita – morálka a farizejstvo cirkevnej hierarchie

Úspešne napredovanie vedy, ktorá postupne spochybnila a zlikvidovala všetky základné postuláty o Bohu, ako stvoriteľovi ostáva cirkám a RKC špeciálne, veľmi malé pole pôsobnosti, na ktorom môžu legitimizovať svoju existenciu. Vzhľadom na to, že Vatikán musel pod tlakom reality uznať evolúciu ako fakt, vyprchal ako gáfor z otvorenej fľaše biblický „fakt“ o stvorení človeka, čo vo veriacej verejnosti, vzhľadom na meškanie vedomia za bytím, ešte nenašlo adekvátnu reflexiu. Cirkevná hierarchia nezdôrazňuje dôsledky uznaného faktu pre dôveryhodnosť Biblie a laikom to ešte nedošlo.

Jedna z mála oblastí, ktorá cirkvi ostáva a ona ju dôsledne využíva, je póza o morálnom vzore, ktorý nám údajne viera prináša. V realite však konkrétne činy mnohých významných i menej významných predstaviteľov, od biskupov po najnižšie stupienky cirkevnej hierarchie, nehovoriac už o stáde, sú v príkrom rozpore s „teóriou“ dokonalej kresťanskej morálky, ktorú nám zvestováva a vnucuje cirkev.

Zaujímavým príbehom, ktorý ukazuje jeden konkrétny prípad takejto „morálky“ je kniha Farárova milenka, požehnaný celibát ktorú vydal Eko-konzult. Je to životný príbeh ženy, ktorá bola milenkou farára a ako zistila vôbec nie jedinou. Jeden s názorov na takúto „morálku“ si možno prečítať na blogu Evy Fulajtárovej. Knihu si môžete objednať napríklad v internetovom kníhkupectve.

11. 10. 2009

Odkaz pápežovi: Predajte Vatikán a nakŕmte svet!

Sarah Silvermanová, známa americká herečka, ktorá pochádza z americkej židovskej rodiny s rusko-poľskými koreňmi, spisovateľka, speváčka, hudobníčka a komediálna satirička, ktorá si berie na mušku také sociálne tabu témy ako rasizmus, sexizmus, náboženstvo... si zobrala na mušku pápeža a prostredníctvom tejto osoby Vatikán a kresťanstvo vôbec.

V piatkovom programe (9. 10. 2009) "Real Time with Bill Maher" predviedla svoj anti-teisticky postoj uvedením videa Predajte Vatikán a nakŕmte svet. Vo svojom videu hovorí (v prepojení je nižšie pod reklamou a videom je text jej vyhlásenie v angličtine), že svet potrebuje hrdinov a takým hrdinom môže byť aj pápež. Silvermanová s ním súhlasí keď hovorí o pokore a preto mu radí aby predal dom, ktorý je mestom a za peniaze ktoré získa môže nakŕmiť hladný svet.

Pozrite si video (preklad žiaľ nemáme) a zabavte sa:



Aj v tomto videu Silvermanová potvrdzuje to, čo je o nej známe, že jej satira je o to účinnejšia o čo väčší rozpor je medzi jej vzhľadom a tým čo hovorí a ako hovorí. Treba tiež povedať, že Sarah Silvermanová jednoducho opäť trafila klinec po hlavičke.

23. 9. 2009

Knihy, ktoré treba prečítať

Vďaka priekopníckemu činu Rasťa Škodu mali priaznivci R. Dawkinsa možnosť čítať jeho knihu The God Dellusion v slovenčine už v roku 2007. Oficiálne vydavateľstvá „zaspali“ a to nie len na Slovensku. Teraz konečne vyšiel i český preklad vo vydavateľstve Academia, v edícií Galileo, pod Názvom Boží blud. Leto prinieslo túto knihu aj k nám, na Slovensko, ale nepovaľuje sa na pultoch, ako niektoré „bestsellery“, budete sa preto musieť snažiť, aby ste sa k nej dostali. V Artfore sú ochotní ju pre vás objednať, v predajni ju nemali. Martinus ako internetové knihkupectvo, by mal byť bez problémov a kto by bol celkom bezradný odporúčam skúsiť u Škodu, snáď ešte má k dispozícií niekoľko exemplárov a dostanete ju za ľudovú cenu :-)

Česke vydanie je avizované textom „Zatím poslední kniha britského evolučního biologa R. Dawkinse odmítá náboženský fundamentalismus a kritizuje všechny ostatní, i umírněné podoby náboženství. Považuje je za nebezpečný jev, který omezuje svobodné myšlení lidí. Být o něčem přesvědčen na základě víry je podle Dawkinse v ostrém rozporu s přesvědčením na základě racionálních argumentů.“

To že je to „zatím poslední kniha…“ nie je pravda, a ukazuje to, ako vo vydávaní dobrej literatury nedržíme tempo zo svetom, na rozdiel od rychlého dovozu iných „žiadanejších“ tovarov.

Dawkins popri aktivizme, který vyvíja v Anglicku i USA, ale aj v iných krajinách, kde vystupuje so svojin přednáškami, naďalej píše a v súčasnosti je na trhu (pravda u nás ešte nie) jeho nová kniha The Greatest Show on Earth: The Evidence for Evolution (Najväčšia šou na Zemi: Dôkazy evolúcie) a drží sa vo Veľkej Británii v prvej desiatke najpredávanejších kníh. Treba dúfať, že táto kniha uzrie svetlo sveta v našich končinách skôr, ako to bolo v prípade predchádzajúcej The God Dellusion.

13. 9. 2009

Beh vďaky, mieru a svornosti

V kalendári Slovenských humanistov a Spoločnosti Prometheus má Slovenské národné povstanie významné miesto a venujeme mu náležitú pozornosť.

V tejto súvislosti vás chceme upozorniť na Program 38. ročníka Štafetového behu vďaky, mieru a svornosti B. Bystrica – Brezno – Vernár – Giraltovce - Kalinov ktorý bude prebiehať od 16. do 19. Septembra 2009.

Štafetový beh už tradične pripomína heroické dni SNP a Karpatsko-duklianskej operácie v predpríprave ktorej sa oddielom Červenej armády 21. sept. 1944 podarilo oslobodiť obec Kalinov.

Podrobné informácie o organizátoroch, priebehu i programe celej aktivity nájdete na stránke KSS, ale neklesajte na duchu, nie je to ideologická akcia komunistov na manipulovanie verejnosti a KSS je len jedná z množstva zapojených organizácií. Nakoniec prečítajte si a uvidíte sami.

2. 9. 2009

Religiozita je povrchný jav

Gregory Paul, nezávislý americký výskumník uverejnil v časopise Evolutionary Psychology výsledky výskumu, ktorého cieľom bolo overenie dvoch alternatívnych hypotéz o vplyve masovej nábožnosti na blahobyt spoločnosti. Pri výskume boli použité údaje zo 17 krajín tzv. „prvého sveta“, konkrétne USA, Írska, Talianska, Rakúska, Švajčiarska, Španielska, Kanady, Nového Zélandu, Austrálie Holandska, Nórska, Anglicka, Nemecka, Francúzka, Dánska, Japonska, Švédska. Krajiny sú zoradené od najreligióznejšej po najviac svetskú, pri rešpektovaní komplexného ukazovateľa religióznosti obyvateľstva.

Výskum pochoval väčšinu známych tvrdení, ktoré sa zvyknú uvádzať v prospech religióznosti. Z výskumu napríklad vyplynulo, že: Čím je v krajine vyššia religióznosť, tým vyššia je detská úmrtnosť. Počet potratov medzi neplnoletými je nižší v svetských krajinách, ako v krajinách religióznych. Percento chudobných je v religióznych krajinách podstatne vyššie. Výskum ukázal, že hypotézu o silnom pozitívnom vplyve masovej religióznosti na sociálno-ekonomický blahobyt spoločnosti možno presvedčivo odmietnuť.

Výskum ďalej potvrdil, že proces sekularizácie prebieha za posledné desaťročia prakticky vo všetkých krajinách „prvého sveta“. Napríklad aj v najreligióznejšej zo skúmaných krajín – v USA stúpol počet ľudí, ktorí neveria v Boha od konca druhej svetovej vojny takmer trojnásobne a úmerne sa znížil počet veriacich.

Paul zdôrazňuje, že neviera v Boha je jediný druh svetonázoru, ktorý sa v súčasnosti rozširuje konverziou, t.j. obrátením (presvedčením sa) prívržencov iných názorov. Dynamka počtu prívržencov náboženstiev závisí predovšetkým od pôrodnosti medzi veriacimi a od migračných procesov.

Výsledky podľa amerického vedca svedčia o tom, že religióznosť je relatívne „povrchný“ pružný, premenlivý psychologický mechanizmus, ktorý pomáha vyrovnávať sa so stresom a obavami v málo efektívnej spoločnosti s nízkou úrovňou sociálno-ekonomickej stability a ochrany. Masový odklon od viery v Boha-stvoriteľa je potom len prirodzenou reakciou ľudí na zlepšenie životných podmienok.

Článok bol uverejnený 29. Júla 2009 na internetovej stránke www.epjournal.net. Celý rozsiahly materiál (v angličtine) si môžete stiahnuť vo formáte pdf.

20. 8. 2009

O viere a triumfe nerozumu

V súčasnosti v Amerike prebieha besnenie bezradných Republikánov, ktorí sa snažia zablokovať reformy vlády prezidenta Obamu. Organizujú protestné zhromaždenia, vymýšľajú nezmysly o životopise prezidenta a šíra rôzne nezmysly ktorým veria ich priaznivci. Pritom o Republikánoch a ich sympatizantoch je známe, že patria do kategórie bigotných veriacich.

Johann Hari v The Independent analyzuje príčiny, prečo sú ľudia tohto politického razenia ochotní veriť nezmyslom a popri inom píše:

Ako sa dokážu vytrénovať aby boli takí imúnni voči realite? Predpokladám, že to začína náboženstvom. Od detstva ich učia, že je dobre mať vieru – čo je podľa definície presvedčenie bez akéhokoľvek dôkazu. Neveríte, že existuje Austrália, alebo že oheň horí – máte dôkazy. Vieru potrebujete aby ste uverili v nepravdu alebo niečo nedokázateľné. Skutočne, učia ich, že viera je najvyšší cieľ a najušľachtilejšia vec. Môžeme potom byť prekvapení, že sa to prenáša do ich politických vzhľadov? Myslenie založené na viere sa rozširuje a kontaminuje racionálne uvažovanie.

V tejto súvislosti je zaujímavé, že tak ako v minulosti voči Sovietskemu zväzu, tak aj dnes voči Amerike existuje isté presvedčenie, klišé o dokonalosti. Mocní, ktorí majú v rukách média a politickú moc nás presviedčali vtedy a iní to robia teraz, aké je to u veľkého brata skvelé. V čase perestrojky vyšlo najavo, a teraz po nástupe Obamu do prezidentskej funkcie podobne, sa odhaľuje krutá pravda a našťastie priamo z územia nášho veľkého brata, v jeho vlastných médiách, alebo v médiách spriaznených krajín.

Vďaka tejto „glasnosti“ môžeme analyzovať podobné fenomény aj u nás a prísť na kĺb veciam, ktoré sa zdajú nepochopiteľné. Napríklad, že výchova k viere spôsobuje zakrnutie schopnosti analyzovať veci racionálne aj v politickom živote. Vedie k nerozumu.

26. 7. 2009

Poznáte týchto ateistov?

17. 7. 2009

Kresťanstvo, reklama a komunizmus

(Nápis na dome: Pokoj a šťastie je v Ježišovi Kristovi.)

Čo má spoločné kresťanstvo a „komunizmus“? Rovnaké metódy: viera v krajšiu budúcnosť, sväté relikvie a heslá na stenách. A ešte jednu vlastnosť má kresťanstvo navyše, schopnosť robiť reklamu, v čom „komunizmus“ nebol úspešný.

Podľa Marca Blocha reklamu vymyslela katolícka cirkev. V epoche temného stredoveku chudobní dedinskí duchovní vytvárali plnohodnotné reklamné buklety, ktoré by aj dnes robili česť významným agentúram. Vysvetľovali v nich, že práve v ich kostole je palec svätého, ktorý má liečivý účinok a lieči oveľa účinnejšie než konkurenčné v susedných farnostiach, ktoré sú proti nemu len úbohí šarlatáni.

Cirkev využívala pútnikov ako nosičov drahocenných suvenírov, fragmentov ostatkov svätých, zázračných ikon a podobne. A ľudia, kvôli tomu aby ich mohli vlastniť, boli ochotní robiť ľubovoľné útraty.

Na začiatku 18. storočia keď sa stal módnym ateizmus a individualizmus cirkev ustúpila, ale nie náhodou a nie hocikomu, ale parížskym modistkám a výrobcom valónskych čipiek. Nakoniec aj zaužívaný výraz „ikona štýlu“ sa svojho času neobjavil len tak náhodou. A dnes sa cirkev opäť stáva módnou.

24. 5. 2009

Ako ľudia „veria“ v Darwina

Napriek zúrivému odporu kreacionistov fakt všeobecného uznania Darwinovej evolučnej teórie je nesporný.

V Rusku sa nedávno odohral Opičí proces nie nepodobný tomu z minulého storočia v Amerike - ruská pravoslávna cirkev a ruskí zástancovia Inteligentného Dizajnu sa snažili, ale márne.

Fakt, že aj Vatikán sa poddal a uznal Darwinovu evolučnú teóriu je mnohovravný. Je však zaujímavé, že tí, ktorí sa v iných súvislostiach bez výhrady pripájajú k postojom a dogmám svätej stolice sa teraz nechcú dať zlomiť - jednoducho chcú byť pápežskejší ako pápež.

To ako akceptujú Darwinovu teóriu vo svete čiastočne ilustruje uverejnený obrázok s grafom. Graf predstavuje postoje ľudí vo vybraných krajinách, k tejto teórii. Ale žiaľ Slovensko tam nenájdeme. Vzhľadom na to, že obrázok je zmenšený, nie je dobre čitateľný. Kliknite naň aby sa zobrazil vo väčšej - čitateľnej verzii.

Žltá farba v grafe vyjadruje súhlas, pravdivosť teórie, zelená - nie je to celkom isté, hnedočervená znamená, že ju respondenti považujú za nepravdivú. Za pozornosť stojí umiestnenie USA, za ktorými (v tomto prehľade) už ostalo len Turecko.

26. 4. 2009

Ján Sucháň o ľuďoch bez náboženstva

V 16. čísle časopisu Život z 18. 4. 2009 je na stranách 22 až 25 uverejnený rozhovor s katolíckym duchovným Jánom Sucháňom. Vyberáme jeho odpoveď na jednu otázku novinárky Moniky Macháčkovej.

Čo si myslíte o neveriacich?
„V živote som stretol veľa takýchto ľudí a mám pred nimi úctu a rešpekt. Tým, s ktorými som hovoril záležalo na tom, aby v tom, čo žijú, hľadali odpovede na svoje otázky. Bolo mi s nimi dobre aj vďaka ich úprimnosti. Nešli za niečím, čo necítili v srdci a duši. Nechcem ublížiť ľuďom náboženstva, ale niekedy mám pocit, že sa môžeme učiť aj od neveriacich. Ich úprimnosti a priamosti v živote.
To je ukážka schopnosti presne pomenovať veci, ktorú má tento duchovný. Zároveň si človek pri čítaní jeho odpovedí uvedomí, že Sucháň nie je zacyklený náboženský ideológ. Jeho ponímanie viery a postoj k ľuďom bez náboženskej orientácie by mohli byť príkladom pre celú katolícku (a nie len katolícku) hierarchiu. Tej sa to však nepáči a tak je skoro isté, že Sucháň nepostúpi po rebríčku a nikdy nebude biskupom.

Záujemcom o názory Jána Sucháňa odporúčame aj jeho odpovede v debate Pravdy z roku 2005.

12. 4. 2009

Veľkonočná erotika pre všetkých

Tradície, sviatky, rituály... Veľká noc patrí do tejto kategórie. Cirkev samozrejme zdôrazňuje práve ten sviatok. Národ však v 21. storočí napriek všetkej „zbožnosti“ uprednostňuje aj iné aspekty sviatkovania. Tradícia je tradícia, ale keď už je voľno, netreba isť do práce, treba urobiť niečo pre rodinu. A tak som pri svojich prechádzkach na Veľký piatok i na Bielu sobotu videl, ako Slováci aj počas kresťanských sviatkov pracujú na svojom, podobne ako voľakedy počas sviatku 1. mája.

Najkrajšie na Veľkej noci sú samozrejme tradície polievania. Je to príležitosť na roztopašnosť, na erotiku pred verejnosťou – veď také mokré tričká na krásnych dievčatách stoja za to. Pokračuje to šibaním a neraz skončia aktéri aj v poveľkonočnom objatí.

Náboženstvo veľmi erotiku nepropaguje, ale príroda si žiada svoje. Nakoniec nezačali to všetko Adam s Evou? V detstve, keď sa živíme z materinských prsníkov, erotiku ešte nevnímame, ale neskôr, keď nám ich z prudérie začnú zakazovať, začne človiečika nahé telo priťahovať.

Človek nemusí nutne začať pozerať porno, ale pekné telá si pozrie každý rád (muži aj ženy) a zo skúsenosti viem, že neveriaci aj veriaci (potajomky samozrejme aj duchovní) preto na veľkonočné sviatky všetkým odporúčam zaujímavú internetovú stránku. Pozrite si, ako oblečenie mení človeka - „božie stvorenie“. Stačí kliknúť na postavu, ktorú si na uvedenej stránke vyberiete a pozerať:-)

31. 3. 2009

Tondra súhlasí s odlukou cirkvi od štátu

Tlačová správa Spoločnosti Prometheus

Žilina, 1.4. 2009

V utorok sa stretli na rokovaniach v Žiline zástupcovia Spoločnosti Prometheus a predstavitelia Konferencie biskupov Slovenska. Za Spoločnosť Prometheus viedol rokovania jej predseda PhDr. Roman Hradecký a za biskupskú konferenciu spišský diecézny biskup Mons. František Tondra. Hlavným bodom rozhovorov bola otázka odluky cirkvi od štátu, ktorú požaduje Spoločnosť Prometheus.

Obe strany sa zhodli na tom, že odluka je potrebná a nevyhnutná. Zástupcovia cirkvi však žiadali Spoločnosť Prometheus aby ustúpila z požiadavky realizovať odluku ešte do konca funkčného obdobia súčasnej vlády Róberta Fica. Cirkev podľa jej predstaviteľov nie je ešte pripravená na takúto „perestrojku“ ale robí všetky kroky k tomu, aby k odluke došlo najneskôr do roku 2015.

Podľa vyjadrenia jedného z účastníkov stretnutia cirkev na Slovensku údajne nepodporuje pápeža v jeho ťažení proti používaniu kondómov a pripravuje k tomu vlastné vyhlásenie. Spoločnosť Prometheus po skončení oficiálnych rokovaní deklarovala ochotu uznať historickú existenciu Ježiša Krista, nakoľko to potvrdzujú aj interné výskumy Spoločnosti Prometheus.

Rokovania sa uskutočnili v priateľskej atmosfére a účastníci na záver schválili harmonogram pravidelného stretávania oboch zúčastnených strán do roku 2015.

11. 3. 2009

Náboženské obcikávanie územia

Jednou z inštinktívnych potrieb v živočíšnej ríši je značene územia. Napríklad taký psík sa vyciká na viacerých miestach pozemku, ktorý považuje za svoj a ak do tohto územia vkročí niekto cudzí, bude na neho vedený útok s cieľom podriadiť si ho, alebo z územia vytlačiť. Ľudia však po odpútaní zo zvieracej ríše našli vhodnejšie metódy, ktoré nahradili intenzívne telesné pachy aj preto, že v evolučnom procese stratili schopnosť identifikovať čuchom svoj vlastný smrad. Najznámejšia metóda je postavenie plota. Štáty v tejto súvislosti inštinktívne značia svoje územia vytýčením hraníc.

RKC prešťala všetkých– používa kríže, ktoré sú univerzálne. Môžu byť nástrojom obrany, či útoku, symbolom lásky aj výstrahy, ale predovšetkým nahradili primitívny spôsob značenia územia obcikaním. Je to skutočne výborná metóda a cirkev ju využíva prebohato. Veď uznajte, akým močom by sa značilo územie cirkvi a keby sa aj našiel vhodný nebolo by to nič platné, ľudský čuch je mizerný a napríklad taký mohamedán by určite nerozoznal, že sa nachádza na mieste obcikanom rímskokatolíckou cirkvou.

Preto sa začali (predovšetkým v súčasnosti) stavať kríže nevídaných rozmerov. Akoby o preteky, kto a kde postaví väčší – trochu to pripomína chlapčenské súboje o to, kto ho má väčší ... ale to je už o inom inštinkte. Nuž a tak vám dnes môžu postaviť krížisko ako svet v meste, ale všetci a všade ho aj tak neuvidia – nezacítia pach cirkvi. Preto sa kríže sťahujú na kopce a končiare hôr. Keď sa postaví takýto kríž nad mestom hneď je každému jasné, kto je tu pánom. Ak ste žid, ateista, alebo hoci budhista, kríž nad mestom vám jasne hovorí, že ste na území, ktoré si obcikala cirkev svätá katolícka a vy sa máte podriadiť ak tu nechcete byť trpený ako votrelec.

Tak Vám pánboh pomáhaj.

Em Twein

1. 3. 2009

Humanisti v slovenských médiách

Uplynulé dni sa na humanistov, ateistov, agnostikov a vôbec ľudí bez osobného vzťahu k náboženstvu trochu akoby usmialo šťastie a zosypali netradičné informácie, ktoré narušili obvyklý prúd politických, bulvárnych, tragických a samozrejme náboženských tém. Do dvoch celoslovenských médií sa dostala aj téma ateizmus a humanizmus.

V časopise Žurnál dostala priestor téma ateizmus a slovenskí ateisti. Ak nebudeme myslieť na to, že text bol doplnený veľkými fotografiami a v úvode témy dokonca na celé dve strany, musíme ako ateisti povedať „pánboh zaplať“ aj za tých päť strán a snahu opísať veci objektíve, čo je zásluha autora článku Mariána Repu, ale treba povedať, že aj propagátora myšlienok humanizmu Rastislava Škodu s ktorým autor urobil rozhovor o živote ateistov na Slovenku.

V týždenníku Slovo zas „dostal slovo“ Eduard Chmelár a na neveľkom priestore, ale dokonca na pokračovanie obhajuje humanistov. V deviatom čísle Slova, v treťom pokračovaní s názvom Radosť svetáka hovorí o tom, že „skutočne sekulárny postoj by sa nemal vyčerpávať v ustavičnom boji s teizmom (i keď to neznamená, že bude ľahostajný k náboženským bludom)“. Sú to „sväté slová“ od človeka, ktorý sa „nepovažuje sa za vysloveného ateistu“ ako sa sám priznal na svojom blogu, ktorý uzavrel koncom minulého roka s uvedením presvedčivých argumentov, prečo to nemá zmysel, aj keď si myslíme, že je to škoda.

Tak si teda budeme pamätať dve slovenské periodiká, ktoré sa neboja dať priestor téme, ktorá by u nás mala byť okrajovou, i keď v skutočnosti nie je, napriek tomu, že mnohí, najmä cirkevní predstavitelia by si to želali. Dúfajme, že v budúcnosti bude podobných článkov a textov viac. Dúfajme, že i ďalšie nezávislé slovenské média dajú v budúcnosti priestor slovenským humanistom, ateistom, a iným, ktorí budú hovoriť o tom ...istom – o tom, že život človeka má zmysel, že človek je morálnym „zvieraťom“ aj bez nutnosti viery v bohov.

12. 2. 2009

Dôvod k častejšiemu pripomínaniu Darwina

Dnes som sa rozprával s jednou mladou dámou, (budem netaktný, prezradím vek – 30 ročnou) ohľadom na googli vystaveného obrázku k 200 ročnici narodenia Darwina, a v tejto súvislosti sa priznala, že ani netuší kto to je. Dal som niekoľko pomocných otázok - nezabralo. Tak som rozhovor otočil na vieru - je evanjelička. Na navádzaciu otázku, či vie, že podľa jej náboženstva človeka stvoril Boh súhlasne prikývla, ale z ďalšieho rozhovoru som zistil, že ani o tom „svojom“ náboženstve nevie takmer nič. Po chvíli sme sa vrátili k Darwinovi. Ukázalo sa, že o vývoji druhov čosi tuší, ale že o tom vieme vďaka Darwinovi sa ani potom nerozpamätala. Priznám sa, že ako humanista - ateista som z toho nemal veľkú radosť, a nemal by ju ani pán farár, ak by bol pri našom rozhovore. Potešilo ma, že v porovnaní s náboženstvom nie sme na tom horšie ako cirkev, aj keď tá má svoje propagandistické nástroje, metódy, peniaze a ľudí. Zároveň som sa uistil, že vedomosti národa sú chabé a pochopil som, že v duchu príslovia: „Opakovanie matka múdrosti“ treba evolúciu a Darwina pripomínať častejšie, ako raz v roku.

Trochu netradične, ale k veci pripomínajú Darwina svojim obrázkom (nižšie) Richard Wiseman a Rob Jenkins. Obrázok je z Wisemanovho blogu.

Na obrázku sú dve opice. Pozerajte sa asi 30 sekúnd sústredene do stredu obrázka, potom sa pozrite na bielu stenu, alebo väčšiu bielu plochu a žmurkajte. Opice sa zmenia na perfektný obrázok Darwina.

Pre znalcov aj tých čo netušia, pre priaznivcov i oponentov uvádzam ešte niekoľko prepojení k aktuálnej téme: O nekončiacich sporoch o Darwina u nás i v zahraničí, ako spomínať na Darwina, pohľad na Darwina očami a vedomosťami profesora Fedora Čiampora, stránku venovanú výročiu narodenia Ch. Darwina v angličtine a nemožno zabudnúť na stránku R. Dawkinsa, ktorá je špeciálne venovaná tejto téme.

Prajem pekný Darwinov deň a všetky nasledujúce.

19. 1. 2009

Aj mŕtvych naženú do katolíckeho košiara

Bezohľadnosť katolíckych aktivistov, bez ohľadu na to či sú to predstavitelia cirkevnej hierarchie, alebo radoví katolícki fundamentalisti nemá hraníc. Ukážkou je inštalácia krížov na pamätných miestach bojov druhej svetovej vojny. Koncom minulého roka na to upozornil prezidentský kandidát PhDr. Milan Sidor CSc. v rozhovore pre české Haló noviny keď reagoval na otázku o pamätníku na Dukle:

„Poviem vám niečo, čo Česi nevedia, ale myslím si, že by mali vedieť. Všetci si pamätáme, že na každom pomníku bolo meno, text a červená hviezda. Červená hviezda bola symbolom, pod ktorým vojaci bojovali, bez ohľadu na národnosť a náboženstvo. Nebojovali tam len katolíci, pravoslávni, ale aj židia a ateisti. Stalo sa niečo neuveriteľne bezcitné a to bez súhlasu ich najbližších. Hviezdy boli odtrhnuté a na pomníky bol umiestnený drevený kríž. Pritom podľa mien bolo zrejmé, že ide o židov alebo príslušníkov stredoázijských národov. Pod vplyvom religióznej vlny bol vlastne každý mŕtvy pokatoličtený. Pritom nikto z nich nešiel bojovať ani umierať pod symbolom kríža.“ (Celý text rozhovoru si môžete prečítať na stránke Halo novín.)

To o čom hovorí Sidor však nie je ojedinelý prípad. Podobné besnenie sa udialo na symbolickom partizánskom cintoríne pod Roháčmi na Orave. Takto jednoducho a bezohľadne začlenili všetkých do katolíckej cirkvi.

Aktéri iste majú len tie „najčestnejšie“ úmysly, podobne ako sa zvykne hovoriť, že moslim ktorý zabije neveriaceho psa mu vlastne pomáha dostať sa do moslimského neba. Pravda, stavanie krížov nie je vražda, ale nehorázna bezohľadnosť k mŕtvym i pozostalým. Svoj hlas na protest by mali pozdvihnúť aspoň ľudia zo Zväzu protifašistických bojovníkov, alebo že by o tom nevedeli? Minimálne o tej Dukle je to však všeobecne známe.

Spoločnosť Prometheus