31. 10. 2007

O aktivitách Richarda Dawkinsa

Pre humanistov na Slovensku je meno Richarda Dawkinsa dôverne známe. Nás zaujalo, že jeho snahy pozorujú a pozitívne hodnotia aj v Rusku, kde nad celou spoločnosťou začala rozprestierať svoje čierne krídla Ruská pravoslávna cirkev.

O aktivitách R. Dawkinsa sa nedávno objavil v ruských novinách RosBiznisKonzalting (RBK) článok Ally Ivanovej s názvom Zväz bezbožníkov. V úvode autorka hovorí: „Aj keď sa zdá, že téma ateizmu ostala kdesi v XX. storočí, napriek tomu sa vo svete rozširuje hnutie ateistov. A stále častejšie sa medzi týmito ľuďmi objavujú vedci svetového mena. Jedným z nich je Angličan Richard Dawkins, ktorý je teraz rozhodnutý exportovať svoje presvedčenie do USA.“

„Profesora Dawkinsa neprajníci volajú «Darwinovým rotvajlerom». Je hlavným britským «bezbožníkom», ktorý vystupuje v masovokomunikačných prostriedkoch s výzvou aby neboli porušované práva ľudí bez náboženského vyznania. Hlásaním ateizmu, si vytvoril veľa neprajníkov, ba dokonca nepriateľov, ktorí tvrdia, že oxfordské svetlo bude horieť v pekle. Jeho najnovšia kniha The God Delusion rozhnevala ako jednoduchých veriacich, tak aj britskú profesúru. Richard Dawkins si myslí, že len málo skutočných vedcov verí v boha, lebo oddeliť v sebe racionálne a religiózne myslenie je prakticky nemožné.“

„Dawkins sa priznal, že sa trochu obával prísť k americkým ateistom s odvážnym návrhom priznať verejne svoju orientáciu, ale nakoniec sa rozhodol, (zúčastnil sa kongresu ateistov vo Virgínii). Nedávno vytvoril špeciálny fond v Anglicku a pobočku fondu v Amerike a je rozhodnutý postaviť sa na odpor náboženstvu v súčasnom živote. Vedec trvá na tom, že milióny amerických ateistov majú právo byť vypočutými, lebo boli dlho potláčaní. Jeho fondy v Anglicku a USA budú dobročinnými organizáciami, na získavanie prostriedkov k šíreniu osvety v týchto dvoch krajinách.“

A. Ivanova svoj článok v RBK uzatvára záverečným odstavcom, ktorým sa vracia na domácu pôdu. „Profesor Dawkins a jeho spolupracovníci si dávajú za cieľ pomáhať ateistom po celom svete. Začali v USA a možno sa dopracujú aj do Ruska. V každom prípade, ako povedali v britskom fonde Richarda Dawkinsa pre RBK, vedia o úmysle zaviesť v ruských školách hodiny pravoslávnej kultúry a o sporoch, ktoré sa vedú kvôli tejto myšlienke.“

Z nášho pohľadu je snaženie R. Dawkinsa na území USA odvážne. Za najdôležitejšiu však považujeme skutočnosť, že Dawkins ktorého nemožno odstaviť nálepkou komunistického, či totalitného ateistu, presadzuje nevyhnutnosť vytvorenia organizovaného, jednotného hnutia ateistov na obranu ľudí, bez náboženského vyznania.

27. 10. 2007

Časy sa menia

Jeden z pohľadov na novu epochu ideologizácie spoločnosti v bývalom ZSSR. V novej epoche je to Ruská pravoslávna cirkev, ktorá vnucuje svoje ideály celej spoločnosti.

24. 10. 2007

Modernizované obrady katolíckej cirkvi

Spoločne so svojim známym, členom kresťanskej cirkvi sa usmievame nad svetonázorom, poverčivosťou a kultovými obradmi Papuáncov, ktorých spoločne pozeráme v prírodopisnom televíznom programe. Ale dá sa to pochopiť, sú obklopení len svojim svetom a denne sa posilňujú vo svojej viere v duchov, démonov a iné nadprirodzené sily pred ktorými ich chránia kúzla a čary kmeňového šamana. Môj známy si vôbec neuvedomuje ako sa usmieva sám nad sebou, nad „Papuáncom“, ktorý žije v modernizovanom svete a predsa verí šamanom.

Áno, aj u nás možno pozorovať úsmevné „papuánske rituálne tance“. Jeden taký sa popisuje v obecnom spravodaji – obecných „novinách“. Je to celé skutočne overiteľná pravda, len na tomto mieste meno slovenského „papuánskeho“ kmeňa radšej taktne zamlčíme. Nuž „čujte“, autor - učiteľ, voľakedy komunista, dnes čulý dôchodca sa snažil zo všetkých síl:

Posviacka áut už tradíciou
Náš duchovný otec si vzal za povinnosť každý rok v letných mesiacoch posvätiť motorové vozidla, aby ich majiteľov ochraňovali strážni anjeli a sám Pán Boh. Tak sa stal aj tohto roku 29. júla. Vodiči v danú nedeľu odstavili svoje tátoše na parkovisku pred miestnou reštauráciou, dokonca sme mohli vidieť aj odstavený kamión. Po svätej omši duchovný otec so svojim sprievodom a veriacimi posvätil všetky pristavené vozidlá. Spoločne s veriacimi vyprosoval u Najvyššieho čo najviac milosti pre ochranu vodičov. Posviacka aut sa konala v ten istý deň aj v .......... po svätej omši. (xy)


A pred onou reštauráciou, povedzme pravdivo – krčmou (hneď vedľa kostola), ako na podporu (nie na potvoru) stál v tej istej chvíli obrovský billboard s reklamou na najnovší typ skvelého automobilu z nekresťanskej krajiny. Super autíčko na billboarde svojimi zvlhnutými reflektormi pozorovalo z nadhľadu, alebo povýšenecky? svojich slabších konkurentov tam dole.

Nuž tak veru „tátoše“. Nespomínam si, že by v minulosti cirkev posväcovala tých skutočných tátošov aj keď vieme, že posväcovala, dokonca rukami hlavy štátu a farára, delá pred odchodom armády na východný front. Cirkvi svätej veľmi vadí, keď sa niekde krstí CD-čko. Ohradil sa voči tomu, ako voči zneucťovaniu dokonca aj biskup. I keď je to v skutočnosti len posvätenie „dosky“ pred jej pustením do obchodnej siete, o nič menej hodnotné ako štart auta na cesty. Ale ono už je to tak, že sa Papuánci posmievajú Pigmejom prípadne naopak, aké trápne obrady to predvádzajú, akým že šamanom to veria...

EmTwein

21. 10. 2007

Jan Keller o modernizácii

Kto by už len chcel spochybňovať modernizáciu? Modernizácia je hlavným heslom súčasnej politiky a mediálnych diskusii. Napodiv však takí ľudia existujú, a nie sú to vždy len amatéri, či vo všetkom sa vyznajúci blogeri. Jedným z takých ľudí je Jan Keller.

Kto nepozná práce českého profesora, renomovaného sociológa Jana Kellera, tomu ich vrelo odporúčam. Nejde o žiadneho zacykleného nepriateľa súčasného vývoja sveta ale skvelého sociológa, ktorý sa opiera o práce významných odborníkov z celého sveta. Osobne mi u neho chýba len jedno, že neponúka zreteľnejšie východiská na prekonanie nebezpečenstiev, ktoré súčasnej spoločnosti hrozia.

V knihe Teorie modernizace sa pri rozbore teórii modernizácie opiera o historickú analýzu vývoja sociálnej oblasti v jej dvoch odlišných významoch. Skúma dôsledky postupnej ekonomizácie jednotlivých oblastí života spoločnosti a ukazuje nový pohľad na globalizáciu.

O dopade ekonomizácie v sociálnej oblasti hovorí: „Odborníci na sociálnu prácu poukazujú na celý rad nepriaznivých dôsledkov plynúcich z marketizácie starostlivosti o našich blížnych. Trhové hľadisko vedie k tomu, že dôležitejšia ako snaha adekvátne riešiť rôznorodé problémy klientov sa stáva schopnosť správne zúčtovať vykonanú aktivitu. Kvalifikácia a odborné vedenie sociálnych pracovníkov ustupujú do pozadia pred schopnosťou dostať sa v správny okamih k správnej dotácii.“

O nezdanených ekonomických enklávach píše: „Pracovné podmienky v týchto enklávach slobodného obchodu boli už mnohokrát zdokumentované. Vyznačujú sa extrémne dlhou pracovnou dobou (v niektorých prípadoch i 16 a viac hodín denne), mimoriadne nízkymi mzdami (často na úrovni životného minima), otrasnými hygienickými a pracovnými podmienkami a predovšetkým – nekompromisným zákazom činnosti odborov.“

Jan Keller opierajúc sa o závery R. Kurza hovorí o smerovaní kapitalizmu: „Kapitalizmus dosiahol takú produktivitu, že stále väčšie masy ľudí už nedokáže zapojiť do procesu vykorisťovania.“ Jednoducho sa obíde bez ich práce. S argumentáciou opierajúcou sa o prognózy Z. Baumana sa obáva, že holocaust, ktorý už raz bol možný, zostáva hrozbou i do budúcnosti.

Kniha v závere upozorňuje na možnosť vývoja spoločnosti do neorganizovaného barbarstva, novodobého feudalizmu. „Spoločnosť s nápadne podobnými rysmi tu už kedysi bola. Bolo to v dobe úpadku centrálnej moci, kedy štát mal len symbolický význam a verejný sektor neexistoval. O tom ako sa chránia bohatí už dnes Keller píše, že už dnes existujú strážené priestory (gate communities), v ktorých žijú tí, kto si môže dovoliť platiť ochranu a bezpečnosť. Tieto oblasti sú ohradené vysokými stenami, vo dne v noci sú starostlivo strážené a vjazd do nich je možný len na zvláštne povolenie. V USA dnes predstavujú viac ako polovicu novej zástavby.“

Keller nechce v knihe strašiť, len za pomoci celej plejády znalcov veci upozorňuje na nebezpečenstvo vývoja, ktorý vôbec nie je nereálny. Tí, čo počuli o teórii vývoja po špirále zrejme nebudú úvahami v knihe zaskočení. Vzniká otázka, čo môžu urobiť ľudia na svoju obranu proti moci a vplyvu globálneho kapitálu, ako zvrátiť možný vývoj smerom k spoločnosti v ktorej humanizmus a solidarita nebudú len prázdnymi pojmami.

7. 10. 2007

Plytvanie, manipulácia a urážka inteligencie

Reklamný mág Oliviero Toscani v knihe Reklama je navoněná zdechlina píše: Ľudia zo sveta reklamy, ktorí tvrdia, že „ovládajú nové komunikačné schopnosti“ už snáď tridsať rokov vyhlasujú, že dokážu obrovskú sumu od investorov premeniť na skvelé umenie predávať. V skutočnosti však naďalej štedro podporovaní inzerentmi, ktorí sú dlhodobo ohlupovaní, oblepujú celú planétu tými istými prihlúplymi obrázkami.

Vo svete, kde milióny deti trpia podvýživou (a nie len v Afrike), vo svete kde milióny ľudí ročne umiera hladom, vo svete kde milióny ľudí umiera na ľahlo a lacno liečiteľné nemoci, používa sa reklama na ohlupovanie, manipulovanie a nezmyselné míňanie peňazí.

Podľa oficiálnych údajov správy AACC predstavovali náklady v roku 1992 na reklamu v európskych podnikoch 330,5 miliardy frankov vložených do veľkých médií – tlač, rozhlas, televízia -; v USA 406,7 miliardy, v Japonsku 172 miliardy. Odvtedy uplynulo 15 rokov, a dnešné sumy radšej nechcime poznať.

Kto to všetko platí? My spotrebitelia. Obrovský vklad do reklamy sa premieta do ceny výrobku. Platíme za to, že nás manipulujú, urážajú našu inteligenciu a okrádajú nás o naše peniaze. Kto to tvrdí? „Určite nejakí komunisti,“ povie automaticky každý zo súčasných bojovníkov na pravej strane politického spektra.

Čuduj sa svete, hovoril o tom už dávno napríklad Američan, nositeľ Nobelovej ceny, R. Feynman, spomínaný O. Toscani a mnohí ďalší. Najnovšie sa k tejto téme vyjadril aj bojovník za slobodu, známy z „nežnorevolučného“ obdobia pesničkou Sľúbili sme si lásku, Ivan Hoffman. V jednom zo svojich aktuálnych článkov hovorí:

„Ochranou společnosti před rafinovanou manipulací může být pouze zákaz reklamy jako takové, včetně všech jejich modifikací“

A do tretice opäť O. Toscani: „Najväčšou kampaňou v histórii ľudstva bola kampaň s Ježišom Kristom.“

Čo však môže urobiť obyčajný človek? Nič! Nič? R. Feynman navrhuje čo možno urobiť: „ak máte dojem, že reklama na nejaký výrobok uráža vašu inteligenciu... radíme vám aby ste taký tovar nekupovali.“ A veci sa zmenia skôr, ako sa nazdáte. Inými slovami: myslíte a nedajte sa balamutiť. To je v našich silách a nie je to málo.

Nápad Ivana Hoffmana na zákaz reklamy je skvelý a revolučný, kto však dnes bude počúvať jeho nápady? Tí, ktorí sa aj vďaka jeho boju proti „totalite“ dostali u nás k moci dnes o takúto jeho pomoc nestoja. A mocní vo svete sa takýchto nápadov nemusia báť, držia liace pevne v rukách a určujú trendy vývoja.

Spoločnosť Prometheus

3. 10. 2007

Otec, či Vodca?

Prebieha boj o otca národa. Už bol pomenovaný, len nie je isté, či sa ho podarí inštalovať. Veru, nie je to jednoduché, keď si dospelí hľadajú otca. Vždy môže vzniknúť spor o to, kto je vhodnejší. Zvlášť keď ho hľadajú nedospelí dospelí...

Každý chce mať rodinu a rodina musí mať otca i matku. Takže Hlinkom to zrejme neskončí. I keď by sme mohli povedať, že Slovensko už matku má, dokonca ju malo skôr ako bude mať otca. A je to prirodzené, matka občas býva známa skôr než otec. Kto je ta matka? Nuž nepoškvrnená Panna Mária. Do jej rúk odovzdal pred časom celé Slovensko jeden vysoko, vysoko, vysoko postavený klerik.

Nakoniec bude zaujímavé, že sa Slováci stanú deťmi farára a panny. Ďalší zázrak, podobný tomu z biblie! Pánbožko si zrejme Slovenský bohabojný národ obľúbil, prečo by kvôli nemu nemohol vnuknúť našim zákonodarcom tak ako autorom biblie skvelý zákon, ktorý nám nezvestuje Mojžiš ale SNR.

A okrem satiry? V kalendári Slovenský roľník z roku 1940, v článku Slovenský štát, Kvetoslav Vrbičan píše: „A keby sa zobudil Vodca národa Andrej Hlinka? Pero je prislabé, aby mohlo opísať pocit jeho radosti nad dosiahnutím svojho cieľa“. Dodajme len: Amen.

Hlinka zomrel príliš skoro na to aby sme ho mohli obviniť v plnom rozsahu z hriechov o ktorých teraz čvirikajú aj vrabce na streche. Veľa sa už o ňom popísalo, za i proti, každá strana sporu vidí len svoju pravdu. Možno celkom objektívny a spravodlivý pohľad na túto spornú osobnosť slovenskej histórie vypovedal v článku na svojom blogu nie celkom nesporný Edo Chmelár.

EmTwein